Vaqueros

VAQUEROS

Pokiaľ začnete študovať európsku históriu a vykročíte po stopách tradície zvanej ako vaqueros, cesta Vás zavedie naprieč storočiami až do stredovekej Európy. Kone, ktoré sa používali k boju, vojnové kone rytierov disponovali zručnosťami, ktoré môžeme vidieť dnes pri koňoch pracujúcich s dobytkom. Celkový pohyb koní, ktoré museli zvládnuť rýchle obraty, zastavenia a zmeny smeru, aby boli jazdcom nápomocní. Tu je potrebné si uvedomiť, že všetky tieto manévre v dnešnej podobe poznáme dva smery- drezúru a pracovné jazdenie pri dobytku.

Pri kolonizácii Ameriky španielski dobyvatelia priniesli toto umenie z európskych bojíšť so sebou. Aj značkovanie dobytka pochádza od španielskych rytrierov, ktorí svoje kone a dobytok označovali svojim rodovým znakom, Dodnes je označovanie dobytka v Kalifornii bežné.

Tak ako sa španielska kolonizácia tiahla zo San Diega až do Sonomy, šírila sa spolu s ňou aj španielska tradícia práce a výcviku koní. Takíto vaqueros svoju prácu s koňmi povýšili z tréningu na umenie. Mierne podnebie Kalifornie malo tiež svoj podiel na vzniku tradície vaqueros – umožňovalo tráviť viac času v sedle než v iných regiónoch Ameriky. Čas nehral vo výcviku koní žiadnu rolu, cieľom bolo vytvorenie tzv. bridle horse, teda kôňa, ktorý je jazdený na páke, vedený jednou rukou, s oťažami spojenými s retiazkou páky len jemnými vláknami.

Vplyv tejto tradície sa z Kalifornie veľmi rýchlo rozšíril naprieč celou Amerikou až do Texasu, kde položil základy westernovému jazdeniu, ktoré je však dnes na míle vzdialené klasickému umeniu starých kalifornských vaqueros. Bohužiaľ, bol to práve texaský štýl, čo najviac prenikol späť do Európy, ktorý preferuje dosiahnutie svojich jazdeckých cieľov rýchlym a často aj tvrdým prístupom ku koňovi.

Príkladom je texaské pripevnenie lasa k sedlu, oproti kalifonskému držaniu lasa v ruke- teda nebrzdiť dobytok nárazom, ale postupným odvíjaním lasa zo sedlovej hrušky. Dally, ako sa nazýva táto slučka, umožňuje používať sedlovú hrušku ako spojku auta, teda môžete môžete nechať laso kĺzať do požadovanej dĺžky. Tento pojem vychádza zo španielskeho dar la vueltra, v preklade- urobiť otočku.

Ďalším príkladom je prístup ku colt starting, teda prípravy mladých koní na obsadanie. Množstvo kovbojov zo severných regiónov Ameriky odmieta pracovať zo zeme pri takejto príprave- uprednostňujú pracovať rovno v sedle. Staré texaské príslovie vraví, že známkou dobrého kovboja je, ak sa v sedle mladého koňa udrží akýmkoľvek spôsobom keď vyhadzuje. Na juhu naopak venovali mnoho času príprave žriebät zo zeme, teda známkou dobrého kovboja pre nich je, ak dokáže obsadnúť a prijazdiť koňa až na úroveň bridle horse bez toho, aby kôň niekedy vyhadzoval.

Zásadný rozdiel medzi týmito smermi je filozofia práce s dobytkom. Zatiaľ čo na severe používajú kone, aby dokázali pracovať s dobytkom, v Kalifonii sa pri práci používa dobytok, aby sa zlepšovali vlastnosti koňa, z čoho sa tiež vyvinuli odlišné súťažné disciplíny. Na jednej strane cutting, pre ktorý je charakteristický kôň natrénovaný, ktorý robí svoju prácu sám, s minimálnymi zásahmi jazdca, na základe svojho cowsense, teda zmyslu pre dobytok. Na strane druhej je to working cowhorse, kde jazdec s maximálne jemnými a presnými pokynmi riadi svojho koňa a tak manévruje s dobytkom.

Množstvo zaujímavých rozdielov nájdeme aj v jazdeckej výstroji. Páka je pre vaqueros bohato zdobená striebrom a nazýva sa spade bit s conchos po stranách, spojená s romal reins, čo sú oťaže na konci spojené- teda reins, na ktoré je pripojený romal, jednodielna časť nezriedka dlhšia a ťažšia ako samotné oťaže, zabezpečujúca rovnáhu ruky jazdca na oťažiach. Je zvykom vyrobiť romal dĺžky zodpovedajúcej šírke jazdca v páse, aby si v prípade potreby túto časť z oťaží odopol a previazal okolo pása, aby mu nezavadzala prebytočná výstroj pri práci s dobytkom. Celý set sa spletá zo surovej kože- rawhide, a na páku sa pripája buď kúskom takejto kože, alebo tradičnejšie- retiazkou. Úplným kontrastom je set hypermobilnej texaskej páky, na ktorú sa pripájajú delené kožené oťaže rôznej dĺžky.

Vaqueros nemajú jazdenie a prácu s dobytkom len ako zamestnanie. Je pre nich dôležité pracovať poctivo a tradične. Sú hrdí na svoje jazdecké umenie, jemnú prácu s koňmi a šetrnú s dobytkom. Na štýlovú výstroj, ktorú dedia po generáciach a nedelia sa s tajomstvom jej dokonalej výroby. Hrdí na tradíciu, ktorá prežila priemyselné revolúcie a technologické riešenia chovu hovädzieho dobytka v dnešnej uponáhľanej dobe.

Comments are closed.